Život Prešova
online
online
Od udelenia mestských privilégií Hybiam uplynie v lete už 750 rokov
21.03.2015 Liptovský Mikuláš
Hybe 21. marca (TASR) – Rázovitá hornoliptovská obec Hybe oslávi v tomto roku jubilejné 750. výročie udelenia mestských privilégií, ktoré predurčili jej ďalší vývoj. Pôvodnej osade Hybe na križovatke obchodných ciest udelil v lete roku 1265 štatút výsadného kráľovského mesta uhorský kráľ Belo IV.
„Hybe sa odvtedy začali vyvíjať ako mestečko v ekonomickom, právnom aj spoločenskom zmysle. V porovnaní s ostatnými okolitými osadami získali lepšie podmienky na rozvoj hospodárstva a obchodu. Ďalší rozmach nastal v druhej polovici 16. storočia, keď sa Hybe stali liptovským centrom reformácie,“ vysvetlil pre TASR zástupca starostu a regionálny historik Stanislav Žiška.
Mestské privilégiá podľa neho platili až do 19. storočia. „Mestský ráz sa zachoval doteraz. Charakteristickým prvkom je rozľahlé štvorcové námestie. Keď k tomu prirátame doslova nespočetné množstvo veľmi významných rodákov, máme čo oslavovať a dôstojne si pripomínať,“ zdôraznil Žiška.
„Hybe sa odvtedy začali vyvíjať ako mestečko v ekonomickom, právnom aj spoločenskom zmysle. V porovnaní s ostatnými okolitými osadami získali lepšie podmienky na rozvoj hospodárstva a obchodu. Ďalší rozmach nastal v druhej polovici 16. storočia, keď sa Hybe stali liptovským centrom reformácie,“ vysvetlil pre TASR zástupca starostu a regionálny historik Stanislav Žiška.
Mestské privilégiá podľa neho platili až do 19. storočia. „Mestský ráz sa zachoval doteraz. Charakteristickým prvkom je rozľahlé štvorcové námestie. Keď k tomu prirátame doslova nespočetné množstvo veľmi významných rodákov, máme čo oslavovať a dôstojne si pripomínať,“ zdôraznil Žiška.
„Hybe boli kráľovským mestečkom, preto chceme našu slávnu históriu osláviť na čo najdôstojnejšej úrovni. Pomaly sa už začína rysovať scenár pestrých dvojdňových osláv, ktoré sa uskutočnia na začiatku septembra. Ich súčasťou bude historický sprievod, slávnostná akadémia a celá séria ďalších podujatí,“ dodal starosta Martin Piovarči.
Niekdajšie kráľovské mestečko Hybe dalo Slovensku množstvo osobností
Hybe 21. marca (TASR) – Neveľká hornoliptovská obec Hybe, niekdajšie kráľovské mestečko, bola rodiskom a pôsobiskom veľkého množstva významných osobností. Priečelia mnohých domov zdobia pamätné tabule rodákov, ktorí sa presadili v rôznych profesiách a oblastiach spoločenského života.
"Genius loci treba hľadať v školstve. Hybe sa stali hornoliptovským centrom reformácie, pôsobili tu kňazi vzdelávaní na nemeckých univerzitách. V druhej polovici 18. storočia tu zanechali hlboké stopy Ján Čerňanský či Augustín Doležal," uviedol pre TASR regionálny historik a stredoškolský dejepisár Stanislav Žiška.
Na literárne tradície hybských tolerančných kazateľov nadviazala v 19. storočí generácia, ktorá naštartovala panteón významných hybských rodákov. "Rozrástol sa do úctyhodných rozmerov. Stačí spomenúť učiteľa a ovocinára Ľudovíta Orphanidesa, notára Ľudovíta Kleina, ktorý v roku 1848 čítal Liptovské žiadosti či ďalšieho odchovanca štúrovskej družiny, básnika Jakuba Grajchmana," pokračoval.
"Dvaja poslanci uhorského snemu na začiatku 20. storočia boli z Hýb, advokát Ján Ružiak a Bartolomej Lányi, ktorý bol dokonca ministrom spravodlivosti. Hybe dali množstvo osobností slovenskej kultúre, literátov Dobroslava Chrobáka, Júliusa Lenka, Petra Jaroša, literárneho kritika a historika Rudolfa Brtáňa, teatrológa Rudolfa Mrliana. Z Hýb vyšli herci Ondrej Jariabek, Ivan Rajniak, Teodor Piovarči, Slavo Záhradník," spresnil Žiška.
Samostatnou kapitolou je podľa neho legendárna postava Pacha, hybského zbojníka. "Vďačíme zaň Petrovi Jarošovi. Pacho je originálnou novodobou reklamou pre našu obec. Na námestí máme aj jeho sochu, za ktorou sa týči majestátny Kriváň. Pacho nepatrí medzi skutočné osobnosti Hýb, ale k nášmu koloritu nepochybne áno," dodal.
Hybe 21. marca (TASR) – Neveľká hornoliptovská obec Hybe, niekdajšie kráľovské mestečko, bola rodiskom a pôsobiskom veľkého množstva významných osobností. Priečelia mnohých domov zdobia pamätné tabule rodákov, ktorí sa presadili v rôznych profesiách a oblastiach spoločenského života.
"Genius loci treba hľadať v školstve. Hybe sa stali hornoliptovským centrom reformácie, pôsobili tu kňazi vzdelávaní na nemeckých univerzitách. V druhej polovici 18. storočia tu zanechali hlboké stopy Ján Čerňanský či Augustín Doležal," uviedol pre TASR regionálny historik a stredoškolský dejepisár Stanislav Žiška.
Na literárne tradície hybských tolerančných kazateľov nadviazala v 19. storočí generácia, ktorá naštartovala panteón významných hybských rodákov. "Rozrástol sa do úctyhodných rozmerov. Stačí spomenúť učiteľa a ovocinára Ľudovíta Orphanidesa, notára Ľudovíta Kleina, ktorý v roku 1848 čítal Liptovské žiadosti či ďalšieho odchovanca štúrovskej družiny, básnika Jakuba Grajchmana," pokračoval.
"Dvaja poslanci uhorského snemu na začiatku 20. storočia boli z Hýb, advokát Ján Ružiak a Bartolomej Lányi, ktorý bol dokonca ministrom spravodlivosti. Hybe dali množstvo osobností slovenskej kultúre, literátov Dobroslava Chrobáka, Júliusa Lenka, Petra Jaroša, literárneho kritika a historika Rudolfa Brtáňa, teatrológa Rudolfa Mrliana. Z Hýb vyšli herci Ondrej Jariabek, Ivan Rajniak, Teodor Piovarči, Slavo Záhradník," spresnil Žiška.
Samostatnou kapitolou je podľa neho legendárna postava Pacha, hybského zbojníka. "Vďačíme zaň Petrovi Jarošovi. Pacho je originálnou novodobou reklamou pre našu obec. Na námestí máme aj jeho sochu, za ktorou sa týči majestátny Kriváň. Pacho nepatrí medzi skutočné osobnosti Hýb, ale k nášmu koloritu nepochybne áno," dodal.
Originálne na orloji v obci Hybe sú postavičky jej dávnych obyvateľov
Hybe 21. marca (TASR) – Štít humna v úzadí nenápadného úzkeho dvorčeka rodinného domu na okraji námestia v hornoliptovskej obci Hybe zdobí od minuloročného leta originálny orloj. Nevšedný časomer skonštruoval a uviedol do riadneho chodu vychýrený opravár vežových hodín Ján Pavella: „Je to taká trošku zjednodušená funkčná kópia pražského orloja. Boli aj také technické problémy, kedy som nevedel, ako sa hovorí, ako pokračovať ďalej. Obdivujem tých tvorcov pražského orloja a potom som hľadal pomoc u súčasného správcu pána Skálu, ktorý bol tak ochotný, že mi v tých kľúčových miestach nezištne a s chuťou a rád poradil.“
„Trvalo mi to takmer dve desaťročia. Priznávam, boli aj chvíle, keď som nevedel ako ďalej. Od mladosti neskonale obdivujem majstrovstvo dávnych tvorcov pražského orloja, preto som hľadal pomoc u jeho súčasného správcu Petra Skálu. Ochotne a nezištne mi poradil,“ uviedol Pavella pre TASR.
Elektrotechnický inžinier je jediným profesionálom s kvalifikáciou vežového hodinára na Slovensku. „Bez akéhokoľvek preháňania poznám u nás asi všetky vežové hodiny. Navštívil som už takmer tri stovky najrôznejších veží, veľké kostolné, menšie i tie najskromnejšie zvonice,“ skonštatoval činorodý sedemdesiatnik.
Originálnym prvkom hybského orloja je promenáda dvanástich postavičiek, ktoré mu podľa vydarených karikatúr Jozefa Chrobáka pomohla zostrojiť manželka Oľga. „Manžel urobil bubeníkovi, primášovi, poštárovi, obuvníkovi či pastierovi hlavičky, ja som ich obliekla,“ dodala s tým, že starší obyvatelia Hýb v nich spoznávajú svojich predkov.
Hybe 21. marca (TASR) – Štít humna v úzadí nenápadného úzkeho dvorčeka rodinného domu na okraji námestia v hornoliptovskej obci Hybe zdobí od minuloročného leta originálny orloj. Nevšedný časomer skonštruoval a uviedol do riadneho chodu vychýrený opravár vežových hodín Ján Pavella: „Je to taká trošku zjednodušená funkčná kópia pražského orloja. Boli aj také technické problémy, kedy som nevedel, ako sa hovorí, ako pokračovať ďalej. Obdivujem tých tvorcov pražského orloja a potom som hľadal pomoc u súčasného správcu pána Skálu, ktorý bol tak ochotný, že mi v tých kľúčových miestach nezištne a s chuťou a rád poradil.“
„Trvalo mi to takmer dve desaťročia. Priznávam, boli aj chvíle, keď som nevedel ako ďalej. Od mladosti neskonale obdivujem majstrovstvo dávnych tvorcov pražského orloja, preto som hľadal pomoc u jeho súčasného správcu Petra Skálu. Ochotne a nezištne mi poradil,“ uviedol Pavella pre TASR.
Elektrotechnický inžinier je jediným profesionálom s kvalifikáciou vežového hodinára na Slovensku. „Bez akéhokoľvek preháňania poznám u nás asi všetky vežové hodiny. Navštívil som už takmer tri stovky najrôznejších veží, veľké kostolné, menšie i tie najskromnejšie zvonice,“ skonštatoval činorodý sedemdesiatnik.
Originálnym prvkom hybského orloja je promenáda dvanástich postavičiek, ktoré mu podľa vydarených karikatúr Jozefa Chrobáka pomohla zostrojiť manželka Oľga. „Manžel urobil bubeníkovi, primášovi, poštárovi, obuvníkovi či pastierovi hlavičky, ja som ich obliekla,“ dodala s tým, že starší obyvatelia Hýb v nich spoznávajú svojich predkov.
0
www.ZIVOTPO.sk
